Ako správny fotograf, aj ja „trpím“ profesionálnou deformáciou. Vždy keď vidím nejaký portrét, začnem hneď rozmýľať z fotografického hľadiska. A to nielen z hľadiska svetla a kompozície, ale možno ešte viac ma zaujíma výraz človeka, v akom kontexte vystupuje a ako na mňa pôsobí.

Nie som síce žiadny vyštudovaný psychológ, ale za tie roky praxe som nazbieral mnoho skúseností o pôsobení portrétu a jeho rôznych aspektov na „diváka“. V nasledujúcom texte Vám chem priblížiť svoje poznatky o tom, ako na výsledný biznis portét vplýva výber oblečenia, „body language“, výraz človeka a voľba prostredia.

Či už pri osobnom kontakte alebo pri pozeraní na fotografiu získavame o človeku informácie a vytvoríme si „prvý dojem“. Častokrát ani nevieme povedať prečo sme taký dojem získali, prečo sme človeka takto ohodnotili. Pôsobí na nás veľa faktorov, ktoré si ani neuvedomujeme, ale nejak automaticky si na ich základe urobíme tento prvý dojem. A trvá to len zlomok sekundy.

Pri portréte je to špecifické tým, že je to statický obraz zachytávajci nejaký moment. Tento „moment“ musí byť starostlivo pripravený tak, aby sa dosiahol efekt, ktorý človek chce portrétom dosiahnuť. Ďoležité je to najmä v prípadoch, keď napr. potencionálny klient alebo obchodný partner Vás vidí najskôr na fotografii. Často krát môže nevhodná fotografia až odradiť. V súčasnej dobe keď sa vo veľkej miere komunikuje len elektronicky, predstavuje fotografia tú hlavnú informáciu, ktorú o sebe poskytujete druhým.

Teraz si rozoberieme jednotlivé aspekty:

„Body language“

„Body language“ na fotografii predstavuje to v akej pozícii máme ruky a akú pózu zaujmeme. Netýka sa teda hedashotov (fotografií, na ktorých je len hlava a plecia) ale fotografií, kde je vidno aspoň hornú časť postavy. Taký najtypickejší príklad, na ktorý si treba dávať pozor, je prekríženie rúk, ktoré pôsobí obranne a uzavrene. Aj takéto prekríženie rúk môže mať v niektorých prípadoch význam, ale treba ho používať opatrne. Napríklad pri ľuďoch, ktorí inak pôsobia na fotografiách ustrašene a utiahnuto, dodáva oproný bod. Častokrát potom pôsobia sebavedomejšie.

Častokrát sa stretávam s tým , že sú ľudia pri fotografovaní vystretí ako cinový vojačik. To pôsobí veľmi strnulo, neprirodzene, strojene. Vždy ich usmerním, aby sa viac uvoľnili a možno aj mierne naklonili smerom k fotoaparátu, čo vyzerá uvoľnené a otvorene.

Ak sú obidve ruky len tak voľne zvesené vyzerajú vačšinou nemotorne. Takže jednu alebo obidve ruky je vhodné nejako zapojiť. Napr. treba niečo zobrať do ruky, položiť ruku na stôl, zábradlie alebo pri menej formálnych portrétoch môže pomôcť aj ruka do vrecka alebo urobiť „veľavýznamné“ gesto.

Výraz

Odhiadnuc od toho, že výraz musí „pasovať“ danému človeku, je dôležité, aby bol v súlade s ostatnými aspektami. Skoro vždy ide o úsmev, aj keď v niektorých prípadoch si viem ako účinný predstaviť aj vážny výraz (napr. taký investigatívny novinár s vážnou tvárou a prenikavým pohľadom môže byť to pravé).

Keď sa človek usmieva, jeho výraz môže pôsobiť uvoľnene, otvorene, priateľsky ale aj rozhodne, seriózne, autoritatívne… a každý z takýchto výrazov sa môže najlepšie hodiť pre inú profesiu, pozíciu a charakter konkrétneho človeka.

Oblečenie

Oblečenie veľmi závisí od konkrétnej profesie (napr. audítora si každý predstaví v tmavom obleku) a aj od účelu fotografie (napr. formálne na biznis portrét do výročnej správy a menej formálne na fotografiu k interview pre časopis alebo na sociálnu sieť LinkedIn).

Tmavé farby pôsobia konzervatívnejšie, formálnejšie a viac sa hodia k profesiam, ktoré sa tiež dajú opísať podobnými slovami. K vyššej manažérskej pozícii sa tiež väčšinou viac hodia konzervatívne farby aj oblečenie. Pri oblečení to ale netreba s uvedeným pravidlom preháňať, každému pristanú iné farby, v ktorých sa cíti dobre a niekedy sa treba proste spľahnúť na svoj pocit. Odporúčam vyvarovať sa rôznych „divokých“ vzorov a farieb. Čím výraznejšie vzory a farby, tým rušivejšie pôsobia a tým viac odvádzajú pozornosť od tváre. „Divokejšie kombinácie“ farieb a vzorov by som volil asi len v prípade, že sa hlásite na pozíciu v reklamnej agentúre, kde sa musíte odlíšiť a ukázať svoju kreativitu.

Viac som sa oblečeniu venoval v článku – Ako sa pripraviť na fotografovanie biznis portrétov.

Prostredie

Ak máte pred sebou klasický headshot (business portrét na ktorom je vidno iba plecia a hlavu na jednofarebnom pozadí), tak nemáte z prostredia o človeku žiadnu dodatočnú informáciu. A to ani v pozítívnom ani v negatívnom zmysle.

Ja osobne preferujem portrét zasadený do reálneho prostredia, pričom pozadie je rozostrením potlačené aby nepôsobilo príliš výrazne a rušivo. Fotogenicky vyzerajú business portréty v moderných kancelárskych priestoroch (na schodisku, vo foyeri, zasadačke). A veľmi zaujímavé a moderne pôsobiace sú aj biznis portréty z exteriériu. Takýto portrét pôsobí moderne a dodá portrétom „iskru“.

Pri niektorých profesiách môže byť veľmi vhodné umiestniť fotografovaného človeka do prostredia, ktore bezprostredne súvisí s jeho prácou (napr. výrobný riaditeľ vo výrobnej hale, pilot s lietadlom v pozadí, ).

Portréty na jednofarebnom pozadí sú taká klasika. Majú univerzálne použitie. Na druhej strane pôsobia až príliš konzervatívne, dalo by sa povedať že až „nemoderne“. Ak chcete portréty na jednofarebnom pozadí, tak odporúčam biele alebo sivé pozadie.

Dúfam, že Vám tento krátky prehľad pomohol pri Vašom rozhodovaní o tom, aké biznis portréty by Ste chceli. Samozrejme Vám rád poradím aj osobne.